Egypt láka na bezpečný pobyt, realita je ale iná. Dátam o epidémii sa nedá veriť, informujú českej krajanky

Na stretnutí krajanov v káhirskom hoteli sa zišlo približne desať Češiek aj Čechov. „Snažíme sa schádzať, čo to ide. Teraz je to maximálne tak raz za mesiac. Sú tu rôzne skupiny podľa veku, schádza sa podľa svojich záujmov a tiež podľa toho, kde býva. Káhira je veľa veľká a je ťažké sa dať dohromady, „hovorí Jana Hassaninová, ktorá žije v egyptskej metropole cez dvadsať rokov.

Tento rok bol pre egyptské krajanov obzvlášť náročný, dlhé mesiace museli zostať v Egypte prakticky ‚uväznenie‘. „Je to pre nás všetkých bolestivé tému, pretože sme tu zostali cez leto, a nevidíme nejakú určitú doby, kedy by sme mohli odísť. Každý máme v Čechách starých rodičov, súrodencov, „vysvetlila pre RadiožurnálHassaninová.

A ako počas toho zložitých období prebieha v Egypte škola? „Počas jari zavreli školy a vlastne deti išli do školy až teraz dvadsiateho septembra,“ líči Hassaninová.

Nosenie rúšok ale nie je v Egypte tak časté ako v Českej republike. „Ja nosím rúška od februára a používam dezinfekciu. Osobne poznám dvanásť ľudí, ktorí na koronavírus zomreli, takže to beriem veľa vážne. Ale myslím si, že Egypťania to vážne neberú. Tu sa koronavírus vôbec nerieši, vôbec sa netestuje, stále sa hlási 145 nakazených. „

Nepresná dáta

Popri Jany Hassaninové tu sedí tiež Kateřina Shawkatová, ktorá je predsedníčkou krajanského združenia v Káhire. „Keby si tu mal niekto robiť test na koronavírus, tak je to tak drahé, že to ani nezaplatí. Na vidieku aj v meste si ľudia myslia, že majú obyčajné prechladnutie, a pritom si prešli koronavírusy. Ja to beriem tak, že keď ukážu tá denné čísla nakazených, tak je to len malinký zlomok. A z každej strany počujem, že ľudia majú v rodine toľko a toľko prípadov, informácie jednoducho beriem od známych, „opisuje svoje skúsenosti Shawkatová.

Epidémii rieši českej krajanky aj pravidelne medzi sebou. „Rozprávame sa o tom, väčšinou si hovoríme, či sme počuli, či je v našom okolí niekto nakazený, alebo nie, aké sú príznaky, pretože tie sú v Egypte iné ako v Českej republike,“ hovorí.

Nútené odlúčenie od Česka im potom znepríjemnil predovšetkým možnosť kedykoľvek navštíviť svojich blízkych – a to predovšetkým v prípade, keby mali zdravotné ťažkosti. „Aby som sa priznala, mala som v marci celkom strach, pretože boli zatvorené hranice a nemala som možnosť sa ísť pozrieť za rodičmi, keby sa im niečo stalo. Je im sedemdesiat a človek nevie, čo sa môže prihodiť. Bola som vo veľkom napätí, pretože si človek nemôže kúpiť letenku a letieť domov za pár hodín. „

Do Česka pritom boli krajania zvyknutí lietať pravidelne. „Jazdila som za mamkou dosť často, mamka býva v Českej republike teraz už sama, je vdova, takže som sa snažila za ňou každé štyri mesiace letieť a štrnásť dní, tri týždne tam s ňou pobudnúť,“ hovorí ďalší z krajaniek Hana Janošíková.

„Teraz som za ňou mala letieť v októbri, ale dva dni pred odletom som zistila, že mám koronavírus. Takže som odletieť zase nemohla. Ja som si urobila test. Mne bolo zle, a potrebovala som pred cestou vedieť, či som v poriadku, „dodáva.

Aj Hana Janošíková považuje oficiálne egyptská dáta o epidémii za presná len málokto. „Mám tu dosť známych doktorov. V júni uvádzala oficiálne čísla dvetisíc prípadov – a oni mi vždy hovorili, nech si to vynásobím najmenej desiatich. Ja som covid mala, ale so žalúdočnými príznaky. Nemala som žiadny kašeľ, nádchu, to vôbec nie, „líči.

Príznaky ochorenia sa totiž v Egypte veľakrát líšia. „Keď dostane Egypťan hnačka, povie si, že má črevnú chrípku. Takže plno ľudí to prejde a vôbec nevie, že koronavírus majú. Myslím si, že tie oficiálne čísla sú blbosť. Pretože aby na stomiliónovej stať bolo 200 prípadov denne? Len vo Veľkých Hámre, kde býva moja mamka, ich majú 46, „povedala Hana Janošíková.

Letoviska pri Červenom mori a Káhira sú dva úplne odlišné egyptskej svety. Kým na bezpečnosť turistov vláda úzkostlivo dbá, obyvatelia metropoly moc spoľahlivých informácií nedostávajú.